Čo sa deje vo vašich črevách, ovplyvňuje aj vašu myseľ
Zdieľať
Predstavte si dve sestry. Dvojčatá. Rovnaké gény, rovnaké detstvo, obe už po šesťdesiatke. Tri mesiace každé ráno vypijú nápoj s rozmiešaným práškom. Ani jedna nevie, čo v ňom je.
V jednom je vláknina, ktorou sa živia črevné baktérie. V druhom placebo.
Po dvanástich týždňoch absolvujú obe rovnaký test pamäti. A výsledky sa začnú rozchádzať.
Toto je modelová situácia. Presne takto však naozaj vyzerala štúdia, o ktorej je tento článok.
Londýnsky experiment s dvojčatami
Štúdia PROMOTe vyšla vo februári 2024 v prestížnom časopise Nature Communications. Vedci z King’s College London do nej zapojili 72 ľudí starších ako šesťdesiat rokov – 36 párov dvojčiat z kohorty TwinsUK. Všetci absolvovali rovnaký program: cviky na posilnenie svalov a dennú dávku aminokyselín. Jediný rozdiel: v každom páre dostávalo jedno z dvojčiat navyše 7,5 g prebiotickej vlákniny denne, zmes inulínu a fruktooligosacharidov (FOS). Druhé dostávalo placebo.
Rozhodnutie pracovať s dvojčatami bolo premyslené. Majú spoločnú genetiku aj veľkú časť života, takže ak sa ich výsledky líšia, s veľkou pravdepodobnosťou za tým stojí to, čo ktoré z nich dostávalo.
Výsledky, ktoré nikto nečakal
Hlavným cieľom štúdie bola svalová sila. V nej sa po dvanástich týždňoch nič nezmenilo.
S pamäťou to však bolo inak. Skupina s vlákninou si viedla lepšie v testoch pamäti a učenia, najmä v úlohe, v ktorej si človek musí zapamätať, na ktorom mieste obrazovky videl ktorý obrázok.
A v črevách? Pri ľuďoch s vlákninou vedci namerali 40 zmien v zložení baktérií, v skupine s placebom jedinú. Najvýraznejší bol nárast baktérií rodu Bifidobacterium, jedného z najlepšie preskúmaných ukazovateľov zdravého črevného mikrobiómu.
Dvanásť týždňov. Bez liekov.
Ako sa spolu rozprávajú črevo a mozog
Črevo a mozog sú prepojené tromi cestami: nervami, imunitným systémom a hormónmi. Vedci tomu hovoria os črevo–mozog.
Prebiotiká nie sú baktérie. Sú ich potravou. Vláknina, ktorú telo samo nestrávi, sa dostane až do hrubého čreva, kde sa ňou živia prospešné baktérie a množia sa. Tie potom vytvárajú látky, ktoré putujú krvou ďalej, aj do mozgu.
Ako presne sa to v mozgu prejavuje, veda ešte len skúma. Čoraz viac to však vyzerá tak, že črevá neslúžia len na trávenie.
Čo z toho vyplýva pre váš tanier
Inulín a FOS zo štúdie nie sú nič exotické. Prirodzene sa nachádzajú v čakanke, cibuli, cesnaku, póre, špargli či banánoch. Stačí ich jesť.
Všeobecne platí jednoduché pravidlo: čím pestrejšia rastlinná strava, tým pestrejší jedálny lístok pre vaše baktérie. Zelenina, strukoviny ako šošovica, fazuľa či hrach, celozrnné pečivo, orechy, semienka, ovocie. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) odporúča dospelým 25 g vlákniny denne a väčšina z nás sa k tejto hodnote ani len nepriblíži.
Vlákninu nájdete aj v tyčinkách gfBar. Všetky štyri príchute sú tyčinky s vysokým obsahom vlákniny – krabička obsahuje od 9,6 g (COCONUT) do 12,0 g (COCOA) vlákniny. Pochádza z divých čučoriedok, datľovej pasty a čakankového sirupu. Tyčinka však nie je prípravok zo štúdie a výsledky štúdie jej nepripisujeme.
Späť k sestrám
Dve sestry z úvodu sú vymyslené. Štúdia nie. Ukazuje, že to, čo každý deň jeme, vedie tichý rozhovor s baktériami v našich črevách. A že tento rozhovor môže siahať ďalej, než sme si mysleli.
Zajtra ráno sa znova rozhodnete, čo zjete. Väčšina potravín v tom rozhovore nemá čo povedať. Vláknina áno.
Zdroj: Ni Lochlainn M. a kol., Effect of gut microbiome modulation on muscle function and cognition: the PROMOTe randomised controlled trial. Nature Communications, 2024. Odkaz na štúdiu (v angličtine)